Informácie o hodvábe
História hodvábu
Hodváb je po celé stáročia považovaný za jednu z najvzácnejších textílií. Nosenie odevov z hodvábu bolo v minulosti výsadou len najvyšších spoločenských vrstiev. Viete však, odkiaľ tento exkluzívny materiál pochádza?
Hodváb je tvorený prírodným vláknom, z ktorého sa tká textília. Typický luxusný lesk hodvábu je dôsledkom trojhrannosti hodvábneho vlákna, ktorý odráža lúče svetla. Vlákno pochádza zo zámotku Priadky morušovej, nočného motýľa, ktorý sa živí listami moruše, avšak vo voľnej prírode sa tento druh už nevyskytuje.
Hodvábne zámotky producenti predávajú výrobcom hodvábu, ktorí ich najskôr roztriedia podľa veľkosti, farby a tvaru. Všetky tieto parametre ovplyvňujú kvalitu hodvábu resp. hodvábnej látky. Následne zámotky prechádzajú umývaním a sušením, po ktorom nastáva "rozmotanie" vlákna. Z jedného zámotku je možné odvinúť až 800 m jemného vlákna. Pre ďaľšie spracovanie a tvorbu surového hodvábu je potrebné spojiť 3 vlákna do jedného, pretože pôvodné vlákno zo zámotku je príliš tenké. Zo spradeného vlákna sa tkaním získava hodvábna látka. Čím je vyššia hustota tkaných vlákien, tým je textília ťažšia, kvalitnejšia a drahšia.
Hodváb je výnimočným materiálom pre svoj zamatový lesk a zriedkavú vlastnosť, v chladnom počasí totiž udržiava teplo a hreje, no v horúcom príjemne chladí.
Legenda o vzniku hodvábu
V Číne viac ako 2000 rokov tajili process výroby hodvábu, bolo to jedno z najstráženejších tajomstiev v histórii. Existuje mnoho príbehov o jeho objavení, najčastejšie sa však traduje legenda o Leizu, manželke slávneho Žltého cisára, ktorý vládol v Číne okolo roku 3000 BC.
Jedného krásneho dňa sa Leizu prechádzala v záhradách kráľovského paláca. Všimla si stromy moruše, ktoré boli zničené húsenicami a posiate bielymi kuklami. Zo zvedavosti pozbierala niekoľko zámotkov a išla si oddýchnuť pri šálke čaju. Jeden zámotok však spadol do horúceho nápoja a začal sa uvoľňovať. Keď ho chytila, zistila, že si vlákno môže ľahko ovinúť okolo prsta. Presvedčila svojho manžela, aby jej dovolil pestovať priadku morušovú a následne vymyslela spôsob ako z týchto tenkých vlákienok utkať nádhernú látku pomocou tkáčskeho stroja, ktorého vynájdenie je priprisované práve jej. V čínskych textoch sa o nej niekedy hovorí ako o bohyni hodvábu. Pestovaniu, zberu, výrobe a tkaniu sa pôvodne venovali výlučne ženy.
Hodváb sa okamžite stal symbolom majetku a postavenia, ktorý mali výsadu nosiť len členovia cisárskej rodiny. Určité obdobie bol dokonca hodnotný natoľko, že sa stal platidlom a prostriedkom výmeny.
Vyzradenie tajomstva
Legenda hovorí, že v roku 552 nl. dvaja asýrski kresťanskí mnísi, ktorí navštívili Čínu, spoznali tajomstvo výroby hodvábu a vo svojich vychádzkových paličkách prepašovali priadky morušové a semená moruše. Vrátili sa do Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše, a poskytli impulz pre rast miestneho hodvábneho priemyslu.
Ešte aj dnes sú Čína a Japonsko dvaja hlavní producenti hodvábu s viac ako polovicou svetovej ročnej produkcie. Toto prvenstvo im právom patrí.
